MARTIN – Biopsiu obličky u pacienta, ktorý má len jednu obličku, vykonali lekári Univerzitnej nemocnice Martin (UNM). Na zákroku spolupracovali tímy Transplantačného centra a Rádiologickej kliniky UNM. Informovala o tom Zuzana Marčeková z oddelenia marketingovej komunikácie nemocnice.
Lekári Transplantačného centra UNM sa venujú aj klinickej nefrológii a netransplantovaným pacientom. V prípade podozrenia na ochorenie vlastných obličiek u netransplantovaných pacientov je biopsia jedinou možnosťou, pomocou ktorej vedia určiť presnú diagnózu a nastaviť správnu liečbu. “Biopsia je invazívny výkon, ktorý má svoje riziká, môže dôjsť ku krvácaniu, dokonca sa môže veľmi raritne skomplikovať tak, že pacient o obličku príde,” načrtla primárka Ivana Dedinská.
U pacientov s jednou obličkou sa z toho dôvodu biopsia spravidla podľa nej neindikuje, možnosťou však je biopsia cez veľkú krčnú žilu – tzv. transjugulárna. “Riziko, že pacient zakrváca, je pri tomto spôsobe nižšie, na druhej strane je však veľká pravdepodobnosť, že vzorka, ktorá sa pri nej odoberie, nebude reprezentatívna a patológ ju nebude vedieť vyhodnotiť,” upozornila. Lekárom UNM sa reprezentatívnu vzorku transjugulárnou formou biopsie u pacienta so solitárnou obličkou odobrať podarilo.
“Pacient mal vrodené ochorenie – narodil sa len s jednou obličkou. Vyvinuli sa u neho zdravotné ťažkosti, bolo u neho podozrenie na rýchlo progredujúce autoimunitné ochorenie, pri ktorom telu vlastné bunky obličku napádali a mohla úplne zlyhať. Ochorenie mohlo napadnúť aj iné orgány, preto sme sa rozhodli biopsiu urobiť,” priblížil nefrológ z transplantačného centra Karol Graňák. Odobratie vzorky transjugulárnou cestou bolo podľa zdravotníkov oveľa náročnejšie ako klasickou metódou biopsie.
Samotný zákrok u pacienta prebehol bez komplikácií
“Pri transjugulárnej biopsii je problém dostať sa cez žilový systém do samotného žilového systému obličky. Ešte komplikovanejšie je, že vzorka sa odoberá takmer naslepo. Pri zavádzaní bioptického nástroja nie je pod röntgenom vidieť, kde bioptická ihla smeruje, tak ako pri klasickej metóde,” vysvetlil Graňák. Procedúra sa vykonáva pod sonografickou a skiaskopickou kontrolou zavedením zavádzača do krčnej žily, následne prechodom inštrumentácia cez srdce, cez dutú žilu do žíl obličky, opísal lekár Martin Vorčák z Rádiologickej kliniky UNM.
Samotný zákrok u pacienta podľa neho prebehol bez komplikácií s úspešným odberom reprezentatívnej vzorky. Vyšetrenie patológom potvrdilo závažný typ postihnutia obličky, na základe čoho vedeli lekári pacientovi rýchlo podať správnu liečbu a ochorenie dostať pod kontrolu. V Transplantačnom centre UNM tvoria pacienti s netransplantovanou obličkou až 70 percent hospitalizácii ročne. Od vzniku pracoviska spravili lekári celkovo už viac ako 90 biopsií vlastných obličiek štandardnou cestou.