ŽILINA – V decembri 2019 odišla zo svojho rodného Žilinského kraja, opustila domáci komfort a na rok sa odlúčila od najbližších pre pomoc druhým. Monika Tomaštíková obetovala pre vyššie ciele to, bez čoho si väčšina populácie už život nevie ani len predstaviť. Rok bola nápomocná pri zachraňovaní chlapcov, ktorí by bez pomoci s najväčšou pravdepodobnosťou zostali na ulici bojujúci o život. Deti neopustila ani počas pandémia koronavírusu.
Bosco Boys Langata je rehabilitačný tábor v africkom Nairobi pre chlapcov, ktorí nemajú strechu nad hlavou, žijú na ulici, stratili príbuzných či rodinu alebo pochádzajú z najchudobnejších miestnych pomerov, zo slumov. Ide o akúsi vstupnú bránu pre chlapcov s neľahkým osudom. V tábore zväčša strávia niekoľko mesiacov či rokov, počas ktorých sa pracovníci centra snažia odnaučiť ich to zlé, čo ich naučila ulica a ťažké životné podmienky.
Jednou z dobrovoľníčok, ktoré sa rozhodli pomôcť mládeži, ktorá nemala toľké šťastie a nemôže si užívať obyčajne ľahké detstvo, je aj Monika. V saleziánskom centre pôsobila rok ako učiteľka a vychovávateľka, ktorá dennodenne pracovala s deťmi, ktoré sú neraz závislé na drogách, bez hygienických návykov, či im chýba disciplína. Učila ich, ako si správne upratať či vyprať, ako zvládnuť osobnú hygienu, varenie, pripravovala ich a podporovala v dosiahnutiu vyššieho stupňa vzdelania. Chlapcom ďalej vytvárala program v podobe tanca, hier, tréningu futbalu, spevu a ďalších aktivít, ktoré potrebuje každé zdravo sa rozvíjajúce dieťa.
Pandémia nepandémia, pomoc potrebujú
Monika v Keni zostala aj v čase, keď svet oblieha smrtiaci koronavírus. Rovnako ako ostatní dobrovoľníci, dostala aj ona na výber, či prečkať koronavírus doma na Slovensku alebo zotrvať v chlapčenskom internáte. Jej voľba bola jasná. Pomoc druhým umiestnila pred vlastný komfort. V súčasnosti je však už späť na Slovensku. Dnes jej miesto nahradili dobrovoľníci Tibor a Robo, ktorí si určili rovnaký cieľ.
Z tábora Bosco Boys Monika zorganizovala už niekoľko finančných zbierok, prostredníctvom ktorých sa snažila získať prostriedky pre potreby chlapcov. Podarilo sa jej tak zaobstarať chlapcom kopačky a futbalové dresy, aby už viac nemuseli hrať bosí. Futbal bez topánok si skúsila zahrať aj ona. Veľmi rýchlo však pochopila, že to bolo naposledy.
Ako to celé začalo?
Monika bola do Keňa na ročnú misiu vyslaná cez organizáciu SAVIO. Ide o združenie, ktoré pomáha ľuďom v neľahkej životnej situácii prostredníctvom projektov, finančných zbierok a, samozrejme, práce dobrovoľníkov.
Jej cesta k dobrovoľníctvu sa začala už v jej tínedžerských časoch. Spočiatku pôsobila len na lokálnej úrovni v rámci saleziánskej skupiny neďaleko jej domova. Viedla strediskovú animátorskú školu a neskôr sa začala venovať dobrovoľníctvu aj v zahraničí cez Malé misie na Ukrajine. Následne sa s z dobrovoľníčky stala aj mentorka, ktorá pripravovala ďalších odhodlaných ľudí na tieto misie.
Za ročnú dobrovoľnícku činnosť v saleziánskom centre Bosco Boys Langata v Keni Monika Tomaštíková získala aj ocenenie v kategórii Dobrovoľník/čka pomáhajúci v zahraničí. Prestížne ocenenie Srdce na dlani a titul Dobrovoľník roka 2020 udeľovalo už po 12-krát Národné dobrovoľnícke centrum – CARGO, Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií a krajské dobrovoľnícke centrá.
