ŽILINA – Sľubovala lepšie cesty, špeciálnu železničnú zastávku pri fabrike na Kysuciach či otváracie hodiny pre občanov na župe. Erika Jurinová (OĽaNO) je župankou Žilinského samosprávneho kraja už takmer dva roky. Vo funkcii vystriedala Juraja Blanára (Smer-SD), ktorý jej po sebe zanechal niekoľko rozrobených projektov. V rozhovore pre Glob.sk zhodnotila zakladateľka OĽaNO svoje dva roky mimo parlamentu a pôsobenie v regióne.
Už na jeseň to budú dva roky od vášho nástupu na post predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja. Ako by ste zhodnotili toto obdobie, čo sa vám podarilo a kde, naopak, vidíte svoje medzery?
– Zorientovaní v úrade už určite sme. Vidíme, že aj nové veci, ktoré sme mali naplánované v stratégii 22 Plus – to bol základný dokument, ktorý sme prijali hneď po zvolení, začíname plniť. Z vecí, ktoré vnímam pozitívne ja aj ľudia v kraji, je zriadenie Nadácie Žilinského samosprávneho kraja, tiež Centrum na podporu rodiny. Tam sa poskytuje pomoc rodinám, ale aj jednotlivcom, ktorí vypadli zo sociálnej siete a nevie im pomôcť štát. Dávame im pomocnú ruku. Podarilo sa nám zriadiť sociálno-ekonomický podnik, rozbiehame práčovňu, kde zamestnávame znevýhodnené skupiny obyvateľov, či už sú to ZŤP alebo dlhodobo nezamestnané ženy pred dôchodkom, ktoré sú ťažko zamestnateľné. Časom tie strediská plánujeme rozšíriť do regiónov, chceli by sme ponúkať aj opravy a drobnú údržbu najmä pre naše zariadenia. Takže riešime aj zamestnanosť. V každej oblasti sú pozitívne veci. Opravujeme cesty, školy, sociálne zariadenia. My sa prezentujeme ako kraj priateľský k rodinám, mnohé opatrenia sú zamerané práve na rodinu. Napríklad pri všetkých kultúrnych inštitúciách aj zdravotníckych zariadeniach robíme detské kútiky, kde vytvárame priestor, kde môžu matky s deťmi napríklad tráviť čas počas čakania na vyšetrenie. Sú to drobné zlepšenia, ktoré vieme, že urobia dobrú atmosféru.
Jedným z vašich najväčších sľubov pred voľbami bolo zlepšenie dopravnej situácie v kraji. Najmä Kysuce ste si získali sľubom zabezpečenia zastávky železnice pred fabrikou INA. Toto vám nakoniec nevyšlo. Kde to zlyhalo a máte nejaké náhradné riešenie?
– Tu vnímame trochu krivdu. Ministerstvo dopravy spôsobilo, že problémy s nedostavanými cestami neustále pretrvávajú. Mnohé opatrenia, ktoré im navrhujeme na zlepšenie situácie nám stopnú, odsúvajú ich, či neriešia. Sme však predsa len radi, že sa zahustili vlakové spoje Čadca – Žilina. No najväčší zamestnávateľ na Kysuciach je predsa len INA a veľmi by pomohlo celej oblasti, keby sa naozaj podarilo vybudovať zastávku pri tejto fabrike v KNM. Zatiaľ máme stanovisko od železníc, že by to pre nich nebolo dostatočne efektívne. Takže ak si myslia, že je efektívne, aby ľudia denne stáli hodinu v zápchach, tak im môžeme zatlieskať. Verím ale, že ešte prehodnotia toto stanovisko a budeme sa o tejto možnosti ďalej baviť. Ešte to nepovažujeme za ukončené.
Žilinský kraj je z hľadiska dopravy veľmi komplikovaný a situáciu sa zatiaľ nedarí riešiť. Je to podľa vás vina vlády?
– Keď sa pozrieme na mapu Slovenska tak uvidíme, že ten Žilinský kraj je na tom naozaj najhoršie. A to hlavne z dôvodu, že na jednej strane tu máme extra rozvinutý priemysel, máme tu fabriky, ktoré produkujú množstvo tovarov, ktoré potrebujeme presúvať. Na druhej strane to infraštruktúrne napojenie je naozaj biedne. Ani jeden z projektov, ktoré si vláda dala ako hlavné ciele a úlohy a to nielen v merítku slovenskom, ale aj európskom, nie sú dokončené. Poliaci majú pripravené napojenie na spojnicu severo – južnú, v tom našom krátkom úseku stále meškáme a prípravy idú pomaly. Niekedy to vyzerá, akoby sme si robili srandu z tých európskych dohôd, ktoré existujú. Ďalej tu máme rýchlostnú cestu cez Oravu, R3, kde takisto už mala byť podpísaná zmluva a mohlo sa pokračovať a stavať. Ďalej spojnica z východu na západ, diaľnica D1, ktorá mala byť už hotová v roku 2010. Teraz vláda stavbu tunela Višňové zastavila a vyoutovala zhotoviteľa. Čo to znamená pre nás? Že sa to zase na ďalšie roky odsunie. My už neveríme vláde, že má reálny záujem vyriešiť problémy, ktoré trápia nielen Žilinský kraj, ale celé Slovensko. Lebo tranzit je v tejto oblasti naozaj veľmi silný. Bombardujeme ministerstvo, píšeme listy, stretávame sa, ale vidíme, že pomôže len zmena vlády. Dúfam, že keď si nová vláda bude určovať priority, budú tieto strategické projekty na predných miestach a vláda ich bude aj dodržiavať. Vláda ešte nedostavala ani diaľnicu D3, respektíve ten úsek od Svrčinovca nie je dostavaný, ľudia tam naozaj bežne cestujú desať kilometrov aj hodinu. My sme sa na vládu obrátili s požiadavkou, aby zahustila vlakové spoje Skalité – Čadca, ktoré sú v ich kompetencii. Odpoveďou bolo, že áno, ale musíte si to zaplatiť. Je to smerom k nám neférové, pretože kraj túto katastrofu nespôsobil, ale štát. A objednávateľom železničnej dopravy je tiež štát. Na krajoch je zase zabezpečenie autobusovej dopravy. A teraz nás naťahujú, že keď potrebujete vlaky, tak si ich zaplaťte. Nie je to fér. Ale keďže nám záleží na obyvateľoch, rokujeme s ministerstvom i železnicami o podmienkach i napriek tomu, že nás to bude stáť financie navyše.
Do svojho úradu ste nastupovali po Jurajovi Blanárovi, ktorý bol vo funkcii viac ako desaťročie. Čo vám po sebe zanechal?
– Zanechal tu rozpracované projekty, množstvo zmlúv, s ktorými sme sa nevedeli stotožniť, zanechal tu také veci, ktoré boli dokončené, ale sa nám nepáči, ako boli robené. Teraz je to na nás. V niektorých veciach pokračujeme, iné robíme inak, ukončujeme zmluvy, podali sme aj zopár trestných oznámení. My chceme naozaj robiť veci otvorene a transparentne. Tak, aby práca za nami bola jasne čitateľná. Tu by som upriamila pozornosť na verejné obstarávanie, ktoré je komplikované na celom Slovensku. Ten zákon je veľmi zložitý, mnohé procesy brzdí. Ale aj napriek tomu sa snažíme robiť to inak, pozývame firmy, aby sa zaujímali a zapájali do verejného obstarávania. Aby sa už nehovorilo ako pred tým, že obstarávania boli pripravené pre pár firiem. Snažíme sa tie podmienky nastavovať tak, aby sa zapojilo čo najviac firiem, aby obstarávanie bolo férové a šetrilo župe peniaze.
Funguje to? Majú firmy záujem zapájať sa do obchodu so štátom?
– Ako ktoré. Niektorí sa naučili, začali súťažiť ďalšie firmy. Máme tiež novinku, že skutočne všetky obstarávania, aj tie s nízkou hodnotou, ktoré robia naše organizácie v zriadovateľskej pôsobnosti i úrad, všetky majú povinnosť, zverejniť súťaž na webe. Nielen, keď to prikazuje zákon, robíme to pri všetkých súťažiach. Každú jednu súťaž nájdete u nás na webe. Takže pomaly sa otáča aj ochota firiem zapájať sa do obstarávaní, počty sa zvýšili a verím, že to uvidíme aj na ušetrených peniazoch.
Aké najväčšie problémy vnímate v kraji teraz?
– Jednoznačne dopravu. To je určite najväčší problém, ktorý ľudí trápi denne. Jednak sme zdedili nejakú infraštruktúru, máme viac ako 1400 kilometrov ciest a viac ako 800 mostov. Z toho viac ako 300 kilometrov je vo veľmi zlom stave. Rovnako 60 mostov. Každý rok musíme ukrajovať a ukrajovať z toho zlého stavu a opravovať a rekonštruovať. Minulý rok sme napríklad opravili takmer 44 km ciest. Len, bohužiaľ, balík peňazí je obmedzený. Ale som rada, že ministerstvo financií nám vyšlo v ústrety tým, že nám aj viacerým krajom, poskytlo financie ako bezúročnú pôžičku na cesty. Budeme sa snažiť zasanovať, opraviť čo najviac objektov, aby sa nedostali do ešte horšieho stavu. Majetok VÚC je naozaj obrovský a ešte X rokov sa bude rekonštruovať. A mnohé cesty, školy, zariadenia, oddelenia v nemocniciach ešte čakajú na rekonštrukciu.
S Pellegrinim hovorí málo
Spomínali ste, že s ministrom dopravy Árpádom Érsekom sa vám nespolupracuje dobre, ale pochválili ste spoluprácu s ministrom financií. A čo premiér Peter Pellegrini?
– Mali sme málo možností hovoriť spolu, keď sme sa však naposledy spolu stretli, tak nám dal prísľub, že nám pomôže vyriešiť situáciu v liptovskej nemocnici, ktorá je zaťažená penálmi. Za predchádzajúcich vedení sa dostala do stavu, že jej boli vyrubené vysoké penále, a aj keď sa ozdravuje, ťahá ju to ku dnu. Nemocnica od toho času urobila kus práce, aj sa tam rekonštruuje, aj sa stav finančne zastabilizoval. Tak chcem veriť, že premiér nám pomôže. Nemocnica predsa poskytuje služby občanom a chceme aby sa ďalej rozvíjala. Ak sa voľakedy dokázali odpustiť dlhy tým, ktorí vytunelovali firmy a nerobili vo verejný prospech, tak nevidím dôvod, aby sa neodpustili penále verejnému zdravotníckemu zariadeniu.
V kampani aj tesne po nástupe do funkcie ste hovorili, že chcete byť občanom bližšie a avizovali ste vytvorenie hodín, počas ktorých sa na vás budú môcť bežní občania obrátiť. Funguje to dnes?
– Máme na webe zverejnený môj pracovný kalendár, nakoniec sme upustili od toho, že budeme mať jeden deň otvorený pre občanov. Ja mám vždy otvorené dvere. Len si to musia naplánovať, takže niekedy to trvá nejaký čas, ale myslím si, že sa 99% občanov dostane ku mne, keď potrebujú riešiť svoj problém.
A s čím za vami chodia? S akými problémami?
– Je to rôznorodé. Často potrebujú poradiť v sociálnej oblasti, ešte si pamätajú, že v parlamente som sa venovala sociálnym témam, takže niekedy sa na mňa obracajú s takýmito problémami. Niekedy ide o konkrétne riešenia, napríklad športové kluby sa dožadujú športovísk, chcú sa rozprávať o tom, ako im vie župa pomôcť. Alebo chcú riešiť nespokojnosť s verejnými službami, prichádzajú s podnetmi na zdravotnú starostlivosť, ohľadom údržby ciest, ohľadom nevyužívaného majetku, proste z každej oblasti. Niektorí prídu však aj s dobrými nápadmi. Niektoré veci vieme riešiť a inokedy sú to veci, ktoré sú na pleciach ministerstva. Ale veľké pozitívum, práve tento týždeň sa spustila prevádzka magnetickej rezonancie v nemocnici v Čadci, na ktorú občania už dlho čakali. Aj obstarávanie prístroja sa podarilo vo veľmi dobrej cene, už sa nezopakuje CT spred niekoľkých rokov. Priestory sú pripravené, takže už v najbližších dňoch sa spustia vyšetrenia. Veľmi sa z toho tešíme.
V parlamente ste sa venovali najmä sociálnym témam. Aplikujete tieto svoje skúsenosti aj do regionálnej politiky?
– Sociálne služby sú naozaj jedna veľká a ťažká vec. Je pravda, že keď som odchádzala z parlamentu, riešila sa téma dôchodkov a sociálneho poistenia. To župa skutočne nerieši. Ale na druhej strane, máme tu sociálne služby, ktoré reálne poskytujeme. Sme kraj, ktorý prevádzkuje najviac pobytových zariadení, máme až 3500 lôžok. Snažíme sa robiť naozaj všetko pre to, aby sme poskytovali najmä kvalitné služby. Miest máme relatívne dosť, no dopyt po službách je väčší. Máme stále plné poradovníky. Na tejto oblasti si dávam špeciálne záležať, možno aj preto, že som žena, že som sa týmto témam venovala v parlamente a počula som o problémoch veľa aj odborníkov i neverejných poskytovateľov. Máme tiež víziu podporiť vo väčšej miere rozvoj komunitných služieb. Ale chceme byť tiež dobrým partnerom pre obce a mestá, ktoré majú v kompetencii tiež sociálne služby.
Čo si spoluzakladateľka OĽaNO Erika Jurinová myslí o Igorovi Matovičovi? Dostane sa OĽaNO do parlamentu? A prečo je v našej politike stále tak málo žien?
Odpovede na tieto otázky zistíte už ZAJTRA v druhej časti rozhovoru.