MARTIN – Výnimočný a dobrosrdečný človek, ktorý život zasvätil Bohu a pomoci chorým a starým ľudom. Tak okolie spomína na Miroslava (†49) z Martina, ktorého zrazilo auto. Žiaľ, zraneniam v nemocnici podľahol. O pomoc pri vyšetrovaní nehody polícia najskôr žiadala verejnosť. Totožnosť zosnulého chodca totiž niekoľko dní nebola známa. Potom sa spustila lavína kondolencií a smútku.
Osudnou sa Miroslavovi stala sobota 11. novembra skoro ráno. “Chodec išiel po ceste I/65D v nezistenom smere v pravom jazdnom pruhu smerujúcom z Martina na Turčianske Teplice. Z doposiaľ neznámych príčin došlo k jeho zrážke s prednou časťou osobného auta Volkswagen Passat, jazdiaceho smerom od Vrútok na Turčianske Teplice, ktoré po náraze zostalo stáť na mieste nehody,” priblížila žilinská krajská polícia.
Po totožnosti zosnulého musela polícia pátrať
O jeho život ako prví bojovali okoloidúci. Priamo na mieste ho oživoval Peter, ktorému neskôr za to ďakovala rodina zosnulého. Chodec však utrpel zranenia, ktorým, žiaľ, v nemocnici podľahol. “U vodiča motorového vozidla Volkswagen Passat policajti požitie alkoholu nezistili,” konštatovala žilinská polícia, ktorá prípad vyšetruje.
Totožnosť chodca, ktorý zrážku neprežil, však polícii po nehode nebola známa. Krajské oddelenie PZ sa preto s opisom neznámeho a fotografiou jeho svetra obrátilo cez sociálne siete na širokú verejnosť. Pátranie odvolalo až po niekoľkých dňoch.
Obdivuhodný človek
Meno zosnulého chodca vtislo slzy do očí nielen jeho najbližším, ale aj mnohým Martinčanom. Hoci sám nemal ľahký život, napĺňal ho pomocou najslabším aj v nemocnici i domove sociálnych služieb. “Miroslav bol zodpovedný, čestný, pracovitý človek. Svoj život zasvätil Bohu. Pravidelne chodil miništrovat do kaplnky, ako dobrovoľník pomáhal kňazovi v Univerzitnej nemocnici v Martine. Jeho poslaním bolo pomáhať chorým, starým ľudom. Poznalo ho veľa ľudí, ako dobrého človeka, ktorý nemal s nikým konflikt,” smúti na sociálnej sieti jeho kamarát Marek.
Jeho slová potvrdzuje aj sused, ktorý nemôže uveriť, že Miroslav navždy odišiel: “Je mi to veľmi ľúto a dúfam, že to nie je pravda. Obdivoval som tohto pána v kravate a s kufríkom za jeho prístup k životu, energiu a dobrosrdečnosť, ktorou ľuďom či už v hospici, nemocnici, ale aj na bohoslužbách pomáhal.”
“Bodaj by bol každý ako on”
Ako podotkol Marek, prešiel ťažkou životnou skúškou, a keď sa odrazil a našiel si prácu, ktorá ho bavila, prišla smutná správa. Navždy odišiel. “Vždy, keď som išiel okolo paneláku, zakričal som pod oknom “pán doktor “. On usmiaty mi vravel o práci a o sebe,” spomína. Ako dodal, bol super osoba, ktorá bude chýbať veľa ľuďom. “Bodaj by bol každý ako on,” napísal na záver.
“Bol to výnimočný človek, mala som ho veľmi rada,” so smútkom sa lúči aj Milada. Neopísateľný zármutok zasiahol i súrodencov, z ktorých bol najstarší. “Stále revem, je mi to tak ľúto, on tam nemal byť, jemu sa to nemalo stať,” napísala sestra Eva. Rodina musela kvôli vyšetrovaniu odložiť pohreb, telo zosnulého im totiž kriminalisti nemohli vydať, kým neuzavreli potrebné úkony. Posledná rozlúčka bude napokon vo štvrtok 23. novembra.