ORAVSKÝ PODZÁMOK – Oravský hrad patrí bezpochyby k tomu najkrajšiemu, čo na Slovensku máme. Portál Lonely Planet ho najnovšie zaradil aj medzi päť najautentickejších halloweenskych destinácií v Európe. Okrem pochmúrnej atmosféry, ktorá na hrade prevláda, sa k nemu viažu aj rôzne povery a príbehy. Poďte sa s nami pozrieť na tie najznámejšie!
Oravský hrad je jedným z najkrajších hradov na území Slovenska. Jeho vznik sa datuje približne do roku 1267. Odvtedy zmenil podobu hneď niekoľkokrát. Stalo sa tak z toho dôvodu, že prešiel rukami viacerých majiteľov. Badať tu možno takmer všetky architektonické smery a štýly. Ako to už ale s historickými stavbami, a najmä hradmi, býva, aj o Oravskom hrade koluje niekoľko legiend.
Legenda o bielej pani
Azda tou najznámejšou legendou, ktorá sa spája s týmto majestátnym hradom, je tá o bielej pani. Na portáli Hashtag vyrozprávali jej smutný príbeh. Legenda hovorí, že bola manželkou zlatého rytiera – Magistra Donča. Ten mal široko-ďaleko povesť zlého a krutého muža.
V jeden momente, keď sa podgurážený vrátil domov, chcel si zlosť vybiť na ich slúžke a poriadne ju zbiť. To mu ale nedovolila jeho manželka. V návale zlosti vytasil meč a odrezal jej ruku. Jeho žena žila s bolesťami ešte nejaký čas, až kým skonala.
Ešte počas života mu ale sľúbila, že sa bude modliť za jeho dušu a odpustenie. Donč, vedomý si toho čo urobil, tiež dlho nežil. Dodnes sa vraví, že jeho manželku v bielom možno vídať dvakrát do roka. Najbližšie to bude na Deň všetkých svätých. Je oblečená v bielom a krváca jej ruka z miesta, kde jej ju preťal krutý Donč.
Postavil hrad samotný Diabol?
Ďalšia legenda na portáli Pravda hovorí, že na Orave žil vraj kedysi starý boháč a jediné, čo ešte nemal, bol vlastný hrad. Uvedomoval si, že stavba na vysokom brale by trvala veľmi dlho, takže by sa jej zrejme nedožil, no zaumienil si, že ten hrad postaví, aj keby mu mal pomáhať čert z horúceho pekla. Len čo mu to zišlo na um, diabol sa naozaj zjavil.
Podľa zmluvy, ktorú uzavreli, sa čertovský staviteľ zaviazal, že na najvyššom brale len za sedem dní a sedem nocí vybuduje veľkolepý hrad. Ak to stihne, môže si po 77 rokoch prísť po boháčovu dušu. Hneď na to sa pustil do diela, ale vláčenie ťažkých kameňov mu dávalo zabrať. Boháč medzitým pochopil, že neuzavrel práve najlepší obchod, lebo ľudská duša má väčšiu cenu ako hmotné statky. Začal sa modliť k Bohu, aby ho ratoval.
Na sklonku siedmej noci bol hrad takmer hotový a zostávalo už iba priniesť tri posledné balvany. Keď sa s nimi diabol blížil – či už to bol zásah zhora, alebo náhoda – kohút trikrát zakikiríkal, čím ohlásil nový deň. Vládca pekiel prehral a zúriac, že aj keď sa toľko nadrel, obišiel naprázdno, odhodil tie tri obrovské balvany do diaľky. Jeden z nich dopadol dole do rieky Orava, druhý do Dolnej Lehoty a tretí na vrch Šibenica, kde potom v roku 1672 popravili vodcu protihabsburského povstania Gašpara Piku.
Čierna pani máta na hrade vraj dodnes
Zaujímavé novinky zasa píšu o tretej legende, ktorá hovorí o niekdajšom panovníkovi a majiteľovi hradu Jurajovi Thurzovi. Keď Jurajovi náhle zomrela manželka Žofia, zasiahol ho veľký žiaľ. Ešte viac ako strata milovanej osoby ho však trápila myšlienka či azda on nebol na vine, keď sa manželke dosť nevenoval a či azda preto neumrela – od žiaľu. V jednej z takýchto slabých chvíľok sa s touto svojou obavou zveril kastelánovi, no ten ho ubezpečil, že Žofia nemohla mať lepšieho manžela a že za jej smrťou sú iste studené hradné múry Oravského hradu.
Keď to Thurzo počul, okamžite si zaumienil, že viac nesmie nikto na hrade zomrieť kvôli tomu, že tam prechladne. Pozvolával majstrov staviteľov z celej krajiny a prikázal prestavať celý hrad. Čoskoro sa Thurzo zaľúbil do Alžbety Coborovej a zobral si ju za ženu. Dlho sa však pri nej na hrade nezdržal. Kráľ ho povolal na vojnovú výpravu aj s jeho mužmi a Thurzo musel opustiť manželku aj rozostavaný hrad.
Na práce počas Thurzovej neprítomnosti dohliadala Alžbeta a keďže chcela aby bolo všetko hotové kým sa jej muž vráti, neustále robotníkov naháňala a kontrolovala. Keď sa takto kedysi prechádzala po hrade jeden z murárov si zamrmlal: „Nič nerobí, furt sa tu iba prechádza, kontroluje ani oddýchnuť nám nedá!“ Alžbeta to začula a nahnevane sa zaprisahala robotníkovi, že do smrti bude na nich dohliadať a keby mohla, tak aj po nej.
Prešli roky, Juraj Thurzo zomrel, na hrade vládla Alžbeta a na jej prudké slová takmer každý zabudol. Až raz, po jej smrti ktosi videl pani v čiernom s bielymi rukavicami a lampou ako sa v noci potuluje po hrade a nazerá do každého kúta či je všetko na svojom mieste…
Súčasnosť
V súčasnosti je Oravský hrad zároveň aj Oravským múzeom s niekoľkými výstavami. Tvorí ho hradný areál pozoruhodný komplex Dolného, Stredného a Horného hradu s palácmi, opevnením a vežami. Návštevníkov zaujme prepojenie troch vstupných brán s tunelom, pod ktorým sa nachádzajú podzemné chodby.
V priestoroch Oravského hradu sa nachádza niekoľko expozícií. V najstarších priestoroch Horného hradu – v Citadele – je inštalovaná archeologická expozícia a Médiatéka, ktorá mapuje audiovizuálne diela, ktoré sa natočili na Oravskom hrade. Zaujímavou súčasťou prehliadky sú etnografická a prírodovedná expozícia. Historickú expozíciu tvorí systém stredovekých a renesančných stavieb hradu a ich dobové zariadenie. Návštevníkov upúta Kaplnka sv. Michala a Klenotnica Oravského hradu, ktoré sú situované v priestoroch Dolného hradu.
Veľmi obľúbené sú nočné prehliadky Oravského hradu počas hlavnej turistickej sezóny, spestrené divadelnými predstaveniami a strašidelnými výjavmi.
Pod názvom Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava nájdete viac informácií na oficiálnych stránkach oravskemuzeum.sk