Z výpovedí svedkov ako aj priznania samotných vrahov vyplynulo, že Dorčík svoju túžbu zabiť v ten deň akéhokoľvek človeka vyslovil ešte pred samotným besnením. Do cesty sa mu priplietol práve Jozef z malej obce Dubová v okrese Turčianske Teplice, ktorý nič netušiac odkráčal s Dorčíkom a Jesenským do priestorov v podzemí a tak si podpísal svoj ortieľ. Dorčík sa na pojednávaní v októbri obhajoval, že Jozefa chcel najprv len zbiť a potom už ani to nie lebo sa mu zdal ako dobrý človek. Vraždenie sa pokúšal ospravedlniť zlými rodinnými pomermi a stratou blízkeho kamaráta. Ten zomrel pred rokom a pol.
Špeciálny prokurátor krátko po rozsudku Najvyššieho súdu. Zdroj: zregiony.sk BP
Pri príchode do krytu ešte muž v strednom veku netušil aké muky a neskutočné trýznenie ho v podzemí čaká. Dorčík Jesenskému ešte cestou na miesto, kde beštiálny čin spáchali ozrejmil, čo má v pláne a akým spôsobom to chce vykonať. „Obidvaja obžalovaní konali s vopred uváženou pohnútkou usmrtiť poškodeného,“ uvádza sa v rozsudku Špecializovaného trestného súdu. Faktom preto ostáva, že ani Jesenský nemal voči tomuto odpornému nápadu žiadne námietky a nič neurobil pre to, aby Dorčíka zastavil, práve naopak, na mimoriadne brutálnej vražde sa aktívne podieľal. Po neľudskom počine si odsúdení dokonca urobili fotografiu so zmasakrovaným telom.
Svojej podguráženej obeti sa Dorčík tesne pred zákerným útokom cynicky spýtal: „Ako sa cítiš, keď vieš, že je to tvoj posledný deň v živote?,“ píše sa v detailnom popise skutku v rozsudku. A tak sa pre nevinného človeka, ktorého si vrahovia iba tak vyhliadli začína peklo na zemi.
„Útok sa vyznačoval vysokou mierou intenzity, gradujúcou brutalitou a surovosťou, ktorá sa vymyká z bežného rámca väčšiny obdobných prípadov úkladných vrážd.“
Dorčík po svojej zvrátenej otázke na odpoveď nečakal, namiesto toho začal Jozefa mlátiť hlava nehlava. Pridal sa aj Jesenský, nasledovali údery a kopance do tváre až obeť padla k zemi. Pocity, ktoré vyvolali prvé zranenia nevinného muža zrejme vrahom ukojili túžby a rozhodli sa v besnení pokračovať. Jesenský schmatol do rúk drevený hranol, dlhý takmer meter a na zemi ležiaceho muža začal udierať od hlavy k hrudníku. Túto brutálnu praktiku následne zopakoval aj Dorčík, ktorý v úderoch s vysokou intenzitou pokračoval. Podľa výsledkov z pitvy Jozef ešte dýchal, keď mu Dorčík veľkou silou podupal po hlave a hrudníku. Mladý Dorčík, ktorý sa rozhodol, len tak z rozmaru vraždiť, potom zobral sklenenú črepinu a zarezal mužovi do krku, čím mu prerezal tepnu. Jesenskému sa však podľa detailného popisu skutku brutality ešte málilo a napadlo mu, že chce vidieť ľudský mozog. Preto obeti ešte zarezal do čela a hornej pery.
Mimoriadne surovým a zverským spôsobom spôsobili Jozefovi podľa neskoršieho znaleckého skúmania mnohopočetné tržné rany, rezné poranenia tváre, roztrieštenie celého tvárového skeletu, zlomeniny rebier, zmliaždenie pľúc, deštrukciu hrtana, krvácanie do dýchacích ciest a mozgu, následkom zborenia skeletu hrtana došlo k uduseniu, krvácaniu do srdca, zlyhaniu dýchania až smrti. Jozef tak zomieral v ukrutnej bolesti a zúfalstve akú si nedokáže jedna ľudská bytosť predstaviť, pričom celý akt trval podľa výpovedí približne 30 minút.
